Z úradu práce na fakultu. Príbeh Miloša Ihnáta.

Košičania poznajú Miloša Ihnáta ako človeka, ktorý sa okrem iného v súčasnosti ako poslanec mestského zastupiteľstva výrazne aktivizuje pri presadzovaní úloh magistrátu a Bytového podniku na neslávne známom sídlisku Luník IX. „Tú prácu nepochopí nikto, kto tam nikdy nebol a kto sa nikdy nepokúsil rozumieť si s obyvateľmi tohto sídliska,“ hovorí Ihnát. Ako sám dodáva, práve komunálna politika, aktivity, ktoré mohol vykonávať, mu pomohli najviac v situácii, keď to s nim vôbec nevyzeralo dobre.


 

„Pracoval som v najväčšej oceliarenskej spoločnosti na Slovensku a práve od nej som sa dočkal dýky do chrbta,“ začína svoje rozprávanie. Firma vyvážala do Ruska obrovské oceľové zvitky zabalené vo fólii. Tá sa strácala už na ukrajinských hraniciach, pretože tamojší colníci fóliu dokázali speňažiť. „S kolegom z externej spoločnosti sme rozmýšľali , ako tomuto problému zabrániť a našli sme efektívne riešenie. Nechali sme naprojektovať a vyrobiť Zariadenie na zastrešenie vysokostenných polovagónov, najmä na širokorozchodných tratiach, ktoré zamedzovalo škodám pri preprave hutníckeho tovaru na Ukrajinu a do Ruskej federácie dovtedy nezakrytými vozňami,“ povedal. Toto riešenie aj prihlásil u zamestnávateľa ako zlepšovací návrh a bolo aj prijaté.  Keď však prišlo k tomu, že by za technické riešenie mal aj dostať primeranú odmenu, začali sa zo strany zamestnávateľa obštrukcie, ktoré napokon viedli aj k tomu, že Ihnát prišiel nezákonne o prácu a spoločnosť zaregistrovala riešenie pod hlavičkou spoločnosti v auguste 2004 na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici.

"Ja som nemal možnosť moje technické riešenie prihlásiť do registra úžitkových vzorov, ani s ním naložiť podľa vlastného uváženia, napríklad predať ho. Namiesto vyrovnania sa a náležitej odmeny za riešenie a jeho zrealizovanie v praxi ma oceliarenská spoločnosť  prepustila z práce z dôvodu údajného podvodu a hrubého porušenia pracovnej disciplíny,“ objasňuje Ihnát. Komplikovaný súdny spor trval sedem rokov a Ihnát bol napokon úspešný.

Počas siedmich rokov, ktoré zväčša strávil zaregistrovaný na úrade práce a v určitom období aj ako obchodný zástupca s emulziami na kožu, prišiel o rodinu aj o mnohých priateľov. „Nikto mi neveril. Ale keď sa so mnou môj zamestnávateľ napokon mimosúdne vyrovnal, tak mojich takzvaných priateľov nezaujímalo, ako som to dosiahol, ale koľko som dostal peňazí,“ pousmial sa.

Priznal, že krátku dobu bol skutočne korunovým milionárom. „Väčšina z toho, čo som dostal išla na splatenie dlhov, veď z niečoho som musel žiť,“ hovorí. Známu vetu – čo ťa nezabije, to ťa posilní nepovažuje len za klišé. „Som živým dôkazom toho, že je to tak.“ Aj keď som prežil depresie a ťažké časy, nevzdával som sa. Naopak. „Na súde som sa v pracovnom spore sám právne zastupoval, vzdelával som sa a nakoniec aj prihlásil na štúdium na právnickej fakulte,“ hovorí vyštudovaný strojný inžinier a onedlho aj bakalár práva, ktorý chce samozrejme pokračovať aj v  magisterskom štúdiu.

„Či som sa zmenil? Určite v istom zmysle áno, ale zostávam ten istý človek ako predtým, len s viacerými aj tvrdými životnými skúsenosťami a dokážem dnes lepšie odhadnúť ľudí avšak sa snažím im aj naďalej veriť,“ povzdychol si Ihnát.

Ihnát má smelé plány. Chce byť naďalej užitočným poslancom najmä v miestnom zastupiteľstve na sídlisku Ťahanovce, ale aj v Košickom mestskom zastupiteľstve a má vážny záujem kandidovať na post ťahanovského starostu. „Viem o čom táto komunálna práca je, viem ako sídlisku pomôcť a mám určite čo ponúknuť,“ uzatvára Ihnát.

 

 

rch


 

Zdroj: 
kosickespravy.sk