Čierny a veľmi ostrý humor

Režisérkou nového predstavenia Doma u Hitlerovcov: Historky z kuchyne, ktoré bude mať na Malej scéne Štátneho divadla Košice premiéru v piatok 20. februára, je Hana Mikolášková. Absolventka brnenskej JAMU sa s autorom Arnoštom Goldflamom stretla ako s pedagógom počas svojich štúdií a tak jeho humor pozná veľmi dobre. Hovorili sme s ňou o pripravovanej premiére.

Aký bude Goldflamov pohľad do Hitlerovej kuchyne v košickom divadle?

Je to síce hra, ktorá hovorí o príčinách a priebehu druhej svetovej vojny, ale z uhla pohľadu, ktorý divák bežne nehľadá. Je to pohľad cez súkromný život Hitlera, ktorý až tak známy nie je. Dôležité je hneď na začiatku povedať, že celá hra je fikcia. Arnošt Goldflam zistil, že zúčtovať s hrôzami druhej svetovej vojny sa dá rôzne a jedným zo spôsobov je zosmiešnenie ľudí, ktorí všetko to, čo sa dialo spôsobili. Jeho humor je dosť čierny, je veľmi ostrý. Má to jednoduchý dôvod. Musí nám byť všetkým jasné, že dnes sa už síce môžeme niektorým veciam a domysleným absurditám zasmiať, ale všetko čo sa v tej dobe dialo bolo nepredstaviteľne tragické. A s touto dvojitou tvárou celá tá hra pracuje. A pre mňa je najbližším žánrom, v ktorom sa to dá spracovať kabaret. V tom môžete použiť všetky možné divadelné žánre, ktoré sa môžu na jednom javisku stretnúť  a môžete používať strihy z prostredia do prostredia, z emócie do emócie. Môžete urobiť scénku hudobnú, alebo čisto komickú s vážnym podtónom. Tú formu kabaretu trochu predznamenáva aj samotný autor v tom, ako je celý text napísaný.

Text je aktualizovaný pre Košice. Môžete prezradiť ako?

Dostali sme povolenie doplniť ho o piesne, ktoré budú naživo spievať a hrať herci. A do textu pribudla na objednávku košického divadla jedna scénka. Pôvodný text pozostáva z niekoľkých jednoaktoviek – hneď prvá sa volá Ako sa Hitler a Stalin stretnú náhodou v Brne na stanici. Práve táto scénka je prepísaná do prostredia košickej železničnej stanice a do iného kontextu. A pribudla ďalšia scénka, ktorá sa odohráva na košickej stanici o niekoľko rokov neskôr a v ktorej Eva Braunová a Hitler spolu s Goebbelsovcami idú na výlet do Tatier a na stanici stretávajú celú delegáciu slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.  Tí čo poznajú českú verziu, budú mať možnosť porovnávať, ale bude to pre nich nová hra. Pretože aj ja sama som to poznala v čestine a už len preklad do slovenčiny, prenesenie všetkého do iného štátu, do iného kontextu, do iných historických súvislostí, vyvoláva úplne iné napätie medzi tým, čo sa v texte vlastne rozoberá.

Pozerať na udalosti druhej svetovej vojny cez kabaret nie je určite tradičné....

Hlavnou novinkou je určite to, že hra síce rieši postavu Hitlera, o ktorom toho bolo popísaného a nafilmovaného veľmi veľa, ale úplne z iného zorného uhla. Je to mystifikácia, je to fikcia, ktorá možno Hitlera ukazuje v pozícii obyčajného človeka, v pozícii zábavného chlapíka, ktorý by mohol namiesto knihy Môj boj, napísať knihu Môj vtip a ktorý by možno vôbec neuviedol svet do druhej svetovej vojny, keby sa dostal na akadémiu do Viedne  a stal maliarom. Možno za tým všetkým boli len jedny nevydarené prijímačky...

(sd)

Zdroj: 
kosickespravy.sk