Vtáčia chrípka nepoškodí vajcia

KOŠICE - Neodmysliteľným symbolom veľkonočných sviatkov sú vajíčka – zdobené, farbené, vyfukované, používané na prípravu tradičných jedál. Výskyt vtáčej chrípky na Slovensku vyvolal u mnohých konzumentov otázku, nakoľko mohla ohroziť bezpečnosť slepačích vajíčok, ktoré si kupujeme v obchodoch alebo na trhu. Odpoveď poskytla Anna Ondrejková, vedúca Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Zdroj: 
kosickespravy.sk

Vtáčia chrípka - vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) sa Slovensku dlhšie vyhýbala. Koncom minulého roka a najmä v januári 2017 sa však HPAI typu H5N8 objavila nielen u voľne žijúcich vtákov, ale aj medzi hydinou z drobnochovov a vtákmi chovanými v zajatí. Známy je prípad z košickej ZOO, kde boli nakazené a utratené štyri kačice pižmové. V domácich chovoch postihla hlavne kury domáce, ale aj kačice, perličky a husi. Medzi voľne žijúcimi vtákmi boli okrem labutí nakazené aviárnou influenzou aj divé kačice, husi, volavky a identifikovaný bol aj prípad uhynutého drozda.

 

Podľa zatiaľ poslednej aktualizovanej informácie Štátnej veterinárskej a potravinovej správy (ŠVPS) SR z 31. marca 2017 bolo na Slovensku evidovaných a potvrdených 10 ohnísk vtáčej chrípky v chovoch domácej hydiny a 58 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.


Podľa docentky Ondrejkovej, napriek týmto faktom, verejnosť nemusí podliehať zbytočne prehnaným obavám: „Vtáčia chrípka, alebo vysokopatogénna aviárna influenza je choroba, ktorá podlieha hláseniu do 24 hodín. V prípade, ak sa potvrdí pôvodca nákazy, bezodkladne musia byť infikované chovy zlikvidované, vrátane všetkých produktov pochádzajúcich z chovu; v prípade aviárnej influenzy teda aj vajíčok.“


Obozretnosť a zvýšená kontrola zo strany príslušných veterinárnych orgánov je však na mieste. ŠVPS v okolí miesta nálezu, resp. výskytu infikovaného  zvieraťa, určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde sa vykonávajú cielené opatrenia  v  súlade s  národným pohotovostným plánom aviárnej influenzy.  Veterinárne opatrenia sú nariadené pre dotknuté obce, chovateľov i poľovné združenia. Opatrenia sa týkajú najmä zvýšenej biologickej ochrany pred zavlečením nákazy do chovov hydiny a iného vtáctva držaného v zajatí.

 

„Aj napriek tomu, že vírus aviárnej influenzy patrí medzi rezistentnejšie patogény; pri izbovej teplote dokáže prežívať viac ako 20 dní a na vaječnej škrupine 8 dní, z môjho pohľadu nie je hrozbou pre ľudí, ktorí nakupujú vajíčka,“ uviedla docentka Ondrejková. Zdôraznila, že veľkoobchody nakupujú vajíčka od registrovaných a pravidelne kontrolovaných výrobcov; drobnochovatelia musia mať povolenie na predaj z dvora. „Tí, ktorí vajíčka predávajú, musia mať chov vyšetrený. Okrem toho sú aj pri predaji na trhu registrovaní. Preto si myslím, že tu riziko nehrozí. Opatrnejší môžu žiadať od predávajúcich informáciu o pôvode vajíčok; resp. predložiť povolenie o predaji z dvora,“ dodala.

 

Slovenská republika patrí medzi štáty, kde sa vykonáva plán prieskumu aviárnej influenzy (AI) u domácej hydiny a voľne žijúcich vtákov; v rámci preventívnych opatrení sa vykonáva cielený monitoring chovov hydiny a voľne žijúceho vtáctva. Kontrolujú sa povinnosti chovateľa z hľadiska plnenia preventívnych opatrení na ochranu chovov pred zavlečením nákazy. Frekvencia týchto kontrol chovov hydiny sa vykonáva v závislosti od aktuálnej epizootologickej situácie.

 

Naši chovatelia hydiny denne kontrolujú zdravotný stav svojej hydiny;  v prípade zistenia akejkoľvek zmeny v správaní zvierat, klinických príznakov, poklesu znášky a podobne, kontaktujú veterinárneho lekára, resp. príslušnú RVPS.

 

Široká verejnosť by si v súvislosti s vtáčou chrípkou mala uvedomiť, že prenos vtáčej chrípky na človeka je možný priamym kontaktom s chorými, respektíve uhynutými zvieratami a nepriamo aj trusom či iným kontaminovaným materiálom. „Preto aj Štátna veterinárna a potravinová správa zdôrazňuje, že ak vo voľnej prírode nájdete uhynutého vtáka, netreba sa dotýkať kadáveru, ale oznámiť to kompetentným - inšpektorom príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorí nález profesionálne posúdia a materiál zoberú na laboratórne vyšetrenie; príp. členom spoločnosti na ochranu vtáctva,“ zdôraznila docentka Ondrejková. Hoci je riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí nízke, existuje. U ľudí prichádzajúcich do styku s domácimi alebo voľne žijúcimi vtákmi „by som rozhodne odporúčala vakcináciu proti sezónnej chrípke, čo by prispelo k ľahšiemu priebehu choroby, aj napriek tomu, že vakcinácia sa v súčasnosti neteší veľkej popularite,“ dodáva docentka Ondrejková.

 

(em)