Stratený – Nájdený Horovitz

KOŠICE - Výstava k 100. výročiu úmrtia maliara Leopolda Horovitza (1938 – 1917) vznikla v spolupráci Východoslovenského múzea v Košiciach (VSM) a Slovenskej národnej galérie v Bratislave (SNG).

Zdroj: 
kosickespravy.sk

Košický rodák Leopold Horovitz patril medzi vyhľadávaných umelcov a popredných portrétistov svojej doby, no venoval sa aj žánrovej maľbe. Pôsobil v Paríži, vo Varšave, neskôr v Budapešti a na sklonku života vo Viedni na dvore cisára Františka Jozefa I.

Rok po smrti Leopolda Horovitza sa konala retrospektívna výstava vo Wiener Künstlerhaus (1918) a ďalšia na jar roku 1938 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach pri príležitosti storočnice narodenia umelca.

Vo vtedajšom ovzduší ovplyvnenom aj vzrastajúcimi a propagandou živenými antisemitskými náladami bol ohlas na košickú výstavu v dobovej tlači minimálny – výstavu úspešného umelca židovského pôvodu zorganizoval Josef Polák, vtedajší riaditeľ múzea takisto židovského pôvodu spolu s umelcovym synom Arminom. V dvoch sálach na prízemí historickej budovy sa im podarilo zhromaždiť 51 originálov, medzi nimi olejomaľby, pastely i kresby a zároveň zabezpečiť 51 reprodukcií diel, z ktorých veľká časť sa dodnes nachádza v zbierkach VSM.

„SNG bola oslovená koncom roka 2015 k spolupráci na doteraz najväčšej retrospektívnej výstave pri príležitosti storočnice úmrtia Leopolda Horovitza súčasným riaditeľom Múzea Robertom Pollákom,“ uviedla kurátorka výstavy a editorka katalógu Jana Švantnerová, ktorá sa dielom Leopolda Horovitza zaoberá od roku 2003. Pod jej vedením sa realizoval výskum pre potreby výstavy a sprievodného katalógu od jari 2016.

„Spoluprácu na projekte prijali dvaja znalci košických súvislostí – Anna Ötvös a Pavol Šalamon a kurátorky a kurátori zo SNG a z VSM - Katarína Beňová, Lucia Almášiová, Ivan Havlice a Dušan Béreš,“ doplnila Jana Švantnerová.

Od začiatku bolo hlavným zámerom kurátorky predstaviť život a dielo Leopolda Horovitza v širšom historickom kontexte jeho pôsobenia nielen v Košiciach a Budapešti, ale aj vo Varšave, Viedni a v Paríži. Hoci v slovenských súkromných a štátnych zbierkach sa nachádza iba 22 diel Leopolda Horovitza, na výstave sú doplnené viac ako 30 dielami z prestížnych zahraničných zbierok (Rakúska galéria Belvedere vo Viedni, Národné múzeum a Národná galéria v Budapešti, Národné múzeum vo Varšave a Vroclave, Kráľovský zámok na Waweli v Krakove) a z ďalších poľských a maďarských múzeí a zo súkromných zbierok.

Výstava tak dokopy predstavuje viac ako 50 originálnych diel umelca a zároveň približuje širšiu umeleckú produkciu daného obdobia – v siedmich sálach sú totiž okrem tvorby Leopolda Horovitza vystavené aj diela jeho učiteľov, rovesníkov a nasledovateľov – ako napríklad Imricha Emanuela Rotha, Vojtecha a Františka Klimkovičovcov, Hansa Canona, Heinricha von Angeli, Miklosa Barabása, Júliusa Benczúra, Dominika Skutezkého, Henrika Papa, Elemíra Halásza-Hradila a maliarovho syna Armina Horovitza. Na výstave tak je prezentovaných spolu približne 200 výtvarných diel.

„Výstava je návštevníkom prístupná z troch vstupov do výstavných sál, čo je výstavný zámer korešpondujúci s hlavnými ohniskami výskumu. Centrálny vstup vedie do „showroomu“ – reprezentatívnej predvádzacej miestnosti s najlepšími  Horovitzovým portrétmi, ktoré sa podarilo na výstavu získať a v dvoch priľahlých sálach predstavujeme portrétnu a žánrovú tvorbu maliara. V týchto troch sálach má návštevník možnosť zoznámiť sa so štýlom tvorby a s rukopisom Leopolda Horovitza,“ informovala kurátorka Jana Švantnerová.

V ďalších štyroch miestnostiach sa už jeho diela striedajú s dielami iných umelcov, jeho učiteľov, rovesníkov, konkurentov a nasledovníkov. Sála venovaná Leopoldovým umeleckým začiatkom v rodných Košiciach a následne vo Viedni je prepojená s miestnosťou prezentujúcou tvorbu Horovitzových košických vrstovníkov a mladšej generácie umelcov, ktorí mali priamy kontakt s maliarom. V nej sa nachádza aj priestor venovaný retrospektívnej výstave maliara vo VSM v roku 1938.

Ďalšia sála je venovaná spoznávaniu rodinného zázemia maliara, ktoré ilustrujú materiály z rodinného archívu, fotografie, ale aj originálne maľby dotvárajúce rozsiahly rodokmeň maliarovej rodiny a potomkov. Nasleduje miestnosť venovaná výberu z tvorby konkurentov, s ktorými Horovitz zápasil o priazeň a náklonnosť dobového publika. Všetky miestnosti sú navzájom priechodné, takže návštevník sa môže slobodne pohybovať po celej výstave.

K výstave vychádza rozsiahly 155-stranový slovensko-anglický katalóg mapujúci život a tvorbu tohto umelca a tiež dobu a stredoeurópsku spoločnosť, v ktorej žil a tvoril. Katalóg je prvou publikáciou zameranou výhradne na tohto umelca a spolu s výstavou je výsledkom dlhodobého výskumu života a diela Leopolda Horovitza.

Výstava Leopold Horovitz „Stratený – Nájdený“ sa koná v priestoroch historickej budovy Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru do 22.apríla 2018.

(fek, jš)

Fotogaléria: