Doprava a parkovanie v Európe

Hystéria okolo parkovania, rekonštrukcií tratí a rozkopaných ciest v našom meste je až nepochopiteľná. Mnohí Košičania sa sťažujú vždy a na všetko a ich nezmyselné hejterské útoky na sociálnych sieťach a v diskusiách svedčia o veľkej frustrácií večných sťažovateľov.

Zdroj: 
kosickespravy.sk

Najväčšími „kriklúňmi“ sú zvyčajne tí, ktorí z nášho mesta ani štátu nevytiahli päty, ale bohorovne kričia, že je to typické len pre Slovensko resp., že sa to môže stať len v Košiciach. Nuž sklamem vás, nikde to nie je ideálne a Košice sú na tom v porovnaní s inými mestami ešte veľmi dobre.

Všade sa za parkovanie platí !

Po mojej poslednej ceste naprieč západnou Európou, sme navštívili mnoho zaujímavých miest a verte, neverte, všade sa za parkovanie platí ! Absolútne nás to neprekvapilo, rešpektovali sme to. Jediné čo nás trápilo, aby sme vôbec miesto na parkovanie našli. Košice pôsobia oproti mnohým európskym mestám, až ľudoprázdne. Prvé navštívené mesto Udine je malé talianske mestečko a keďže sme parkovali mimo centra, hodina parkovania stála 1,60 eur (tiež tam majú parkovacie zóny). To asi bolo najlacnejšie parkovanie počas našej cesty. V historickej Verone, sme platili za hodinu parkovania mimo centra – 2 eura. V meste Nice na francúzskej riviére sme parkovacie miesto našli až po niekoľko desiatkách minút a cena bola 2,30 eur za hodinu a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Najdrahšie parkovné bolo v Sanreme, kde nás hodina státia stála 3 eura. A áno, všade sú samozrejme aj rezidenčné miesta. Akonáhle tam však zastanete, tak vás miestny občan „udá.“

Obchádzky a rozkopávky ciest

Ak máte predstavu, že cez západoeurópske mestá a dediny „prefrčíte“ bez obmedzení, ste na veľkom omyle. Snáď neexistuje obec v ktorej by  neopravovali cesty, neboli obchádzky a rozkopané ulice. Najhoršie to bolo asi v centre Nice. Na niektorých miestach bolo tak rozkopané, že nám to pripomínalo rekonštrukciu Hlavnej ulice v Košiciach za čias Schustera. Takže blúdenie uličkami miest aj za pomoci kvalitnej navigácie, bolo adrenalínovým zážitkom. Miestni občania, to však na rozdiel od našich večných frflošov, vnímajú ako potrebné úpravy, ktoré im v konečnom dôsledku zlepšia život.

Drahé diaľnice

Našinec by bol najradšej, aby všetko bolo zadarmo. Ale tak to jednoducho nefunguje. Už sme si zvykli, že za diaľnice sa všade platí. Najlacnejšia diaľnica bola v Rakúsku. Desaťdňová známka stojí 8,90 eur. Žiaľ úseky diaľnice od Grazu po talianske hranice opravujú, a tak nás čakalo množstvo obmedzení rýchlosti, obchádzky a neraz sme uviazli v kolónach a zápchach. Diaľničná 10 dňová známka v Maďarsku stojí 2975 forintov a diaľnica bola oproti Rakúsku prázdnejšia a keďže tam nebolo toľko opráv, tak i cesta bola plynulejšia. V Taliansku aj vo Francúzsku je mýtny systém. A mýtny systém je aj najdrahší. My sme za prejazd Talianskom zaplatili len za jeden smer okolo 80 eur. Vo Francúzsku to bolo okolo 60 eur taktiež v jednom smere.  Mýto platíte na mýtnych bránach po prejazdení určitého úseku. Diaľnice v týchto štátoch sú kvalitné, rýchle a len málokde sú obmedzenia. I keď je tu veľmi hustá premávka, po diaľniciach sme „frčali“ viac menej plynulo. Kto chce v týchto štátoch ušetriť a rozhodne sa ísť bočnými cestami, sa nakoniec tak i tak vráti na diaľnicu. Cesty mimo diaľnic sú totiž veľmi nekvalitné a pohybujete sa na nich doslova slimačím tempom – 30 až 50 kilometrov za hodinu.

Centrá miest

Zahraniční turisti sú nadšení z nášho centra Košíc a vôbec sa im nečudujeme. My sme boli tiež nadšení z centier západoeurópskych miest, i keď mnohé z nich nie sú ani zďaleka také čisté a upravené. My sme však vnímali ich atmosféru a to, že sú v nich chodníky rozbité, dlažby zničené, povaľuje sa na chodníkoch odpad, nám nevzalo pozitívny pohľad na celkový charakter miest. A verte, veční košické sťažovatelia by len oči otvárali, aký bordel a zničené chodníky sú v takých vychytených mestách ako Saint Tropez, Nice, Verona atď...

(em)